Ako prežiť s celiakiou
Existujú dva druhy boja s celiakiou. Buď budeme plakať nad tým, ako sa s nami osud nepekne zahral, alebo sa postavíme k celej veci čelom a budeme s ňou „bojovať“. A my predsa chceme prežiť.
Hoci termíny nevyliečiteľná choroba a celoživotná diéta znejú hrozivo, platí staré známe: „Všetko sa dá, keď sa chce.“ Presne tak! Platí to aj tu. Je náročné sa v prvé dni tváriť, ako veľmi nám chutí ten suchý, drobiaci sa chlieb z obchodu, ale len do toho okamihu, kým sa naučíme piecť si vlastný. Či už v pekárničke, alebo v trúbe. Pocit vlastnoručne upečeného základného pokrmu nám občas dáva lepší pohľad na tie ostatné problémy. Musíme si síce odpustiť koláčiky z obchodov, keksíky (tie mi najviac chýbajú), rožky, rôzne druhy chrumiek a knedľu. Och, knedľa! A pripraviť si dokonca chutnú bezgluténovú je hotové umenie. Recepty musíme hľadať a skúšať, inak to nejde. Nemálokrát sa mi stalo, že koláčik alebo niečo iné (predtým skvelo fungujúce ako ne-bezlepkové) je zrazu nejedlé, ba priam nechutné. Pre mňa je naozaj obtiažne vyhýbať sa dukátovým buchtičkám alebo pareným buchtám. Raz som ich skúsila urobiť sama a.. Odvtedy som ich nemala. Lenže vtedy odrazu zistíte, koľko jedál vám vlastne chutilo a ktoré zjete, aj keď vám nikdy nejako extra nechutilo. Zrazu, napríklad, túžite vyskúšať všetky druhy paradajkových polievok a vyprážaný encián s brusnicovou omáčkou vyzerá veľmi chutne. Väčšinou nezostáva nič iné, iba si variť doma. Aj to má však svoj šmrnc. Konečne máte istotu, čo v jedle máte, naučíte sa mnoho nových vecí a receptov, poprípade prekvapíte rodinu svojou aktivitou.
Samozrejme, ďalšou kapitolou sú reštaurácie, ktoré ešte neakceptujú „bezlepkových“ ako plnohodnotných zákazníkov. Zážitky budeme, prirodzene, rozoberať neskôr, aj keď si myslím, že veľa z vás má obrovské množstvo skúseností s ochotou (alebo skôr neochotou) personálu. Avšak, česť výnimkám. Tam je výber jedál obmedzený, niekedy priamo šokujúci. Ak jediné jedlo, v ktorom nie je lepok má byť rezeň naprírodno a ešte ani ten nemajú, človek sa začne cítiť „chorý“. Niekedy možno inak, ako len po čisto zdravotno-tráviacej stránke, pretože vysvetľovať každému tretiemu čašníkovi, že prekáža aj to, ak je omáčka zahustená múkou, dá zabrať.
Ale „o tom potom“. O chvíľku tu máme Veľkú noc a pri týchto sviatkoch ostaneme a opäť sa stretneme tu. Tak zatiaľ.
Autor článku: Barborka