Alergény - legislatíva a laboratórne stanovenie
O označovaní potravín (hlavne bezlepkových) sa už písalo veľa, ale dovolím si to ešte raz zosumarizovať a prezentovať pripravovaný spôsob označovania. V druhej časti tohto článku Vám priblížim laboratórne metódy stanovania gluténu (a aj iných alergénov) v potravinách.
Alergény v potravinách - označovanie
Povinnosť označovať prítomnosť alergénov v potravinách vyplýva zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/89/ES, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica 2000/13/ES, pokiaľ ide o označovanie zložiek prítomných v potravinách a Výnosu z MP SR a MZ SR č. 1187/2004 – 100, ktorým sa vydáva hlava PK SR upravujúca označovanie potravín (v znení výnosov č. 1761/2005-100, č. 3069/2005-100, č. 3493/2005-100 a č. 2319/2007-100.) Vyššie citovaný výnos ustanovuje požiadavky na označovanie potravín uvádzaných do obehu pre konečného spotrebiteľa, ako aj pre reštaurácie, nemocničné stravovanie, jedálne a ostatné zariadenia spoločného stravovania (ZSS).
(A)
Výnos MP SR a MZ SR zo 7. januára 2008 č. 2319/2007-100 – Príloha č. 3:
Zložky vzťahujúce sa k § 9 ods. 4, 5 a 7
1.Obilniny obsahujúce lepok (t. j. pšenica, raž, jačmeň, ovos, špalda, kamut alebo ich hybridné odrody) a výrobky z nich okrem
a) pšeničných glukózových sirupov vrátane dextrózy, ako aj výrobky z nich, ak proces, ktorému sa
podrobili, pravdepodobne nezvýši stupeň alergénnosti určený Európskym úradom pre bezpečnosť
potravín pre výrobok, z ktorého pochádzajú,
b) pšeničných maltodextrín, ako aj výrobky z nich, ak proces, ktorému sa podrobili, pravdepodobne
nezvýši stupeň alergénnosti určený Európskym úradom pre bezpečnosť potravín pre výrobok, z
ktorého pochádzajú,
c) jačmenného glukózového sirupu,
d) obilnín používaných na výrobu destilátov alebo etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu určeného
na liehoviny a iné alkoholické nápoje.
2. Kôrovce a výrobky z nich.
3. Vajcia a výrobky z nich.
4. Ryby a výrobky z nich okrem
a) rybacej želatíny používanej ako nosič vitamínov alebo karotenoidových prípravkov;
b) rybacej želatíny alebo rybacieho gleja používaných na čírenie piva a vína.
5. Arašidy a výrobky z nich.
6. Sójové zrná a výrobky z nich okrem
a) úplne rafinovaného sójového oleja a tuku, ako aj výrobky z nich, ak proces, ktorému sa podrobili, pravdepodobne nezvýši stupeň alergénnosti určený Európskym úradom pre bezpečnosť potravín pre výrobok, z ktorého pochádzajú,
b) prírodných zmesných tokoferolov (E 306), prírodného D-alfa-tokoferolu, prírodného D-alfatokoferolacetátu, prírodného D-alfa-tokoferolsukcinátu sójového pôvodu,
c) fytosterolov a esterov fytosterolov získaných z rastlinných olejov sójového pôvodu;
d) fytostanolesteru získaného zo sterolov rastlinného oleja sójového pôvodu.
7. Mlieko a výrobky z neho (vrátane laktózy) okrem
a) srvátky používanej na výrobu destilátov alebo etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu určeného na liehoviny a iné alkoholické nápoje,
b) laktitolu.
8. Orechy, ktorými sú mandle (Amygdalus communis L.), lieskové orechy (Corylus avellana), vlašské orechy (Juglans regia), kešu (Anacardium occidentale), pekanové orechy [Carya illinoiesis (Wangenh). K. Koch], para orechy (Bertholletia excelsa), pistácie (Pistacia vera), makadamové orechy a queenslandské orechy (Macadamia ternifolia) a výrobky z nich, okrem:
orechov, ktoré sú používané na výrobu destilátov alebo etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu určeného na liehoviny a iné alkoholické nápoje.
9. Zeler a výrobky z neho.
10. Horčica a výrobky z nej.
11. Sezamové semená a výrobky z nich.
12. Oxid siričitý a siričitany v koncentráciách vyšších ako 10 mg/kg alebo 10 mg/l vyjadrené ako SO2
13. Vlčí bôb a výrobky z neho.
14. Mäkkýše a výrobky z nich.
(B)
Nariadenie komisie (ES) č. 41/2009 z 20. januára 2009 o zložení potravín vhodných pre osoby trpiace neznášanlivosťou gluténu
(výber z kapitol)
(6) Rôzne osoby trpiace neznášanlivosťou gluténu môžu znášať rôzne malé množstvá gluténu v obmedzenom množstve. Je však dôležité rozličné výrobky riadne označiť, aby sa zaistilo ich správne použitie osobami trpiacimi neznášanlivosťou gluténu, čo by mali členské štáty podporiť posilnením informačných kampaní.
Článok 2
2. glutén je bielkovinová frakcia z pšenice, raže, jačmeňa, ovsa alebo ich krížených variantov a derivátov, na ktorú majú niektoré osoby neznášanlivosť a ktorá je rozpustná vo vode a v 0,5 M roztoku chloridu sodného.
Článok 3
2. Pri označovaní, prezentácii a reklame potravín uvedených v odseku 1 (pozn. obsah gluténu je nižší ako 100 mg/kg) sa použije pojem „veľmi nízky obsah gluténu“. Pojem „bezgluténový“ sa môže použiť vtedy, ak obsah gluténu v potravine vo forme, v akej sa predáva konečnému spotrebiteľovi, nepresahuje 20 mg/kg.
Laboratórium MIKROLAB s.r.o. vykonáva vypracovanie, posudzovanie a schvaľovanie označenia etikiet potravinárskych a nepotravinárskych výrobkov pred a po uvedení do obehu.
Označovanie bezlepkových potravín v zahraničí
V zahraničí (hlavne v anglicky hovoriacich krajinách) je bežné označovanie potravín pojmami: Gluten-free, Free of gluten, Without gluten, No gluten.
V USA uzákonil FDA (U.S. Food and Drug Administration) 1.8.2013 nariadenie o označovaní potravín s platnosťou najneskôr 1 rok od uzákonenia, v ktorom je označovanie potravín unifikované na výraz „gluten-free“, pričom tieto potraviny musia obsahovať menej ako 20 ppm (parts per million) gluténu.
pozn. 1 ppm = 1 mg/kg
Zdroj : http://www.fda.gov/forconsumers/consumerupdates/ucm363069.htm
V UK ako aj všetkých členských štátoch EÚ platí Nariadenie komisie (ES) č. 41/2009. Pripravený je ale nový zákon o označovaní potravín a bude nadobúdať platnosť 13.decembra 2014, podľa ktorého každý zo 14 spomínaných alergénov musí byť v zložení produktu zvýraznený písmom tučným, šikmým, podčiarknutým alebo kontrastnou farbou.
Výrazy o alergiách : obsahuje mlieko, orechy, glutén,.. už nebudú dovolené.
Zdroj : http://www.food.gov.uk/multimedia/pdfs/publication/allergy-leaflet.pdf
Česká republika
Stále v platnosti Vyhláška č. 113/2005, od 13.12.2014 bude v platnosti, rovnako ako v ostatných členských štátoch EÚ, v platnosti NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011, podľa ktorého hlavný rozdiel bude v odlišnom označení alergénov na obale v zložení výrobku, písmom tučným, kurzívou, podčiarknutím alebo kontrastnou farbou, resp. ich kombináciou. Pokiaľ nie je zoznam uvedený, musí byť na obale “obsahuje + názov alergénnej zložky“.
Osobitné prípady označovania alergénov
Niektorí výrobcovia sa snažia vyhnúť problémom pri zistení kontaminácie alergénom a na obal uvedú dobrovoľnú informáciu o prítomnosti alergénu bez akéhokoľvek posúdenia rizika prítomnosti a bez opatrenia v rámci správnej výrobnej praxe. Napr. uvádzajú text „môže obsahovať stopy lepku, resp. vyrobené v prevádzke, kde sa spracovávajú ...“.
Táto praktika označovania je čisto alibistická, pretože výrobca s veľkou pravdepodobnosťou v týchto prípadoch nemá posúdené riziko prítomnosti alergénu v danej potravine. Pre alergikov sa znižuje výber potravín, tieto informácie strácajú na význame. Varovanie nemôže nahradiť správnu výrobnú prax. Výrobca musí dodržať všetky potrebné opatrenia pre zabezpečenie neprítomnosti alergénu, a len v prípade, že i naďalej existuje možnosť prítomnosti alergénu, uvedie varovanie na obale.
Toto vyhlásenie by malo byť považované ako posledná možnosť, ak je riziko kontaminácie dokumentované, nemožné skontrolovať, príležitostné a potenciálne škodlivé.
Existujú krajiny, v ktorých je zakázané používať vyjadrenie “môže obsahovať stopy ...“, konkrétne Japonsko a Švajčiarsko.
Pokyny týkajúce sa dobrovoľného označovania alergénov sú momentálne v príprave, zaoberá sa nimi EU VITAL (Voluntary Incidental Trace Allergen Labeling) http://www.eu-vital.org/en/home.html.
Koncept vychádza z austrálskeho materiálu štúdie klinických prahových dávok. Snahou je vytvoriť 3 hladiny pre obsahy alergénov z hľadiska označovania:
1. hladina – nepožaduje sa označenie alergénu
2. hladina – povinné označovanie „obsahuje stopy ...“
3. hladina – povinné označovanie alergénu ako prísady „obsahuje ... (ako prísadu)“
Diskusia k magazinu (1)
-
-
napísal:
- používateľ:
- grego
- pridané:
- 14:08 16.10.2013
Tak by ma zaujímalo, koľko % reštaurácií to označovanie reálne používa, resp. koľké reštaurácie dodržujú to označovanie. Zo skúseností viem, že ak niekde nie je "naša 1" tak takmer vždy v jedle je....