Rozhovor s nutričnou poradkyňou detskej gastroenterologickej ambulancie v Piešťanoch a našou kamarátkou - Jarkou Kabátovou ml.
pridané: 22.4.2012 o 18:49 |
vytlačiť
Keď nášmu dieťaťu diagnostikuje lekár celiakiu, snažíme sa o tomto ochorení všemožným spôsobom zháňať informácie či už z odbornej literatúry, alebo internetu. Našťastie, dnes máme o tomto ochorení už dostatok informácií. Veľkou pomocou, predovšetkým pre novo diagnostikovaných pacientov sú početné združenia celiatikov existujúce po celom Slovensku, ktoré sú ochotné podať pomocnú ruku, predovšetkým v podobe praktických rád, ktoré sú pre celiatika veľmi dôležité.
Nevyhnutným predpokladom liečby pri tomto ochorení je celoživotné dodržiavanie bezlepkovej diéty. Pre celiatika to znamená discplínu, dennú kontrolu bezlepkovej stravy. Deti však trávia väčšinu času v škole, kde sa taktiež musia stravovať. Preto rodičia celiatikov ocenia, ak im je škola nápomocná a ochotná pre ich dieťa takúto stravu pripraviť.
Zhovárame sa s nutričnou poradkyňou detskej gastroenterologickej ambulancie v Piešťanoch a zároveň aj konzultantkou firmy Dr. Schär (Jednotka vo výrobe a distribúcii bezlepkových potravín v Európe), Ing. Jarmilou Kabátovou
To, že pacient nebude môcť do konca života konzumovať pšeničnú, jačmennú,
ražnú a ovsenú múku, každého zaskočí a prakticky vždy nasleduje otázka: „A to nebudem môcť jesť chlieb?“
Áno, veľmi častá otázka a možno na Slovensku ešte častejšia : ,, To nikdy nebudem môcť jesť pečivo ? “ . Najprv by som zareagovala na slovíčko ,, nikdy ,, . Celiakia je bohužiaľ celoživotné ochorenie a bezlepková diéta, teda vyhýbanie sa všetkým potravinám, ktoré lepok obsahujú je jediná možná liečba tohto ochorenia. Môže to z počiatku vyzerať pre pacienta hrôzostrašne, reakcie sú plné emócií a plaču, ale po krátkom čase, keď sa pacient nastaví na bezlepkovú diétu, zistí, že v dnešnej dobe to už až taký problém nie je. Lepok sa však nenachádza len v múke a z nej vyrobenom chlebe, alebo v pečive. Nachádza sa v cestovinách, keksíkoch, čokoládach, koreninách a v rámci výrobného procesu sa pridáva aj napr. do práškového cukru, niektorých mäsových či mliečnych výrobkov.. Rovnako môže byť súčasťou aj niektorých liekov, kozmetických prípravkov či dokonca poštových známok. Preto základným pravidlom bezlepkovej diéty je, aby si vždy pacient pozorne čítal zloženie výrobkov, pretože ak sa lepok vo výrobku nachádza, podľa zákona by to na obale výrobku malo byť aj uvedené. Treba si však dávať pozor, pretože veľa výrobcov rado používa vetu typu :,, vyrobené v závode, kde sa spracováva pšenica ,, . Pacient by takýto výrobok kupovať nemal, pretože tým, že sa vo výrobnom závode so pšenicou pracuje, je vysoko pravdepodobné, že tento výrobok bude sekundárne kontaminovaný a môže lepok obsahovať. Rovnako sa treba vyhýbať výrobkom, kde je v rámci zloženia uvedené, že výrobok obsahuje ,, modifikovaný škrob ,, a nie je špecifikované o aký druh škrobu sa jedná. Či sa jedná o škrob pšeničný, ktorý je zakázaný, alebo kukuričný, či zemiakový, ktorý je pre celiatikov neškodný.
Celiakia si vyžaduje pevnú vôľu. Je to ťažké najmä pre deti, keď vidia svojich kamarátov v škole ,,mlsať " rôzne sladkosti. Ako je to u celiatikov so sladkosťami?
Ako som už vyššie naznačila, byť celiatikom v dnešnej dobe už nie je až taký problém, ako niekedy. Okrem prirodzene bezlepkových potravín, ako sú : kukurica, zemiaky, ryža, strukoviny, amarant, pohanka, quinoa, mäso, mlieko a väčšina mliečnych výrobkov, zelenina a ovocie je to predovšetkým vďaka tomu, že v súčasnosti existuje a je pre pacientov k dispozícii široký sortiment špeciálnych bezlepkových výrobkov. Sortiment týchto výrobkov sa neustále rozširuje, čo sa týka množstva aj pestrosti. Od základných surovín ako sú múky, cez hotové chleby, žemličky, korpusy na pizzu, raňajkové cereálie, či dokonca hotové pokrmy dostanete kúpiť aj veľké množstvo sušienok, keksíkov a iných sladkostí, ktoré nielen pekne vyzerajú na pohľad, ale aj výborne chutia a to aj takým ,, náročným ,, stravníkom, akými sú deti. Zo skúseností môžem povedať, že niektoré bezlepkové sladkosti sú chuťovo ešte lepšie ako tie normálne. Na druhú stranu však treba poznamenať, že bezlepková strava je o niečo finančne náročnejšia a nie každý si môže dovoliť kupovať bezlepkové sladkosti pravideľne. Tu by som však chcela poukázať na jednu dôležitú vec. Na Slovensku, ako v jedinej krajine v Európe je možnosť zakúpenia si konkrétnych 37 výrobkov na lekársky predpis. Tieto výrobky sú tak čiastočne hradené zo zdravotného poistenia, čo pre pacientov s celiakiou predstavuje určite veľkú pomoc. Okrem toho má každý pacient s celiakiou nárok na preukaz ZŤP ( zdravotne ťažko postihnutý ) , z ktorého pramení množstvo iných finančných výpomocí, nárok na kúpeľnú liečbu a pod. Výraz ,, zdravotne ťažko postihnutý ,, môže znieť odstrašujúco, ponižujúco a veľa pacientov sa preto hanbí tento preukaz vybaviť. Tu by som však chcela poznamenať, že celiatik je úplne normálny, zdravý človek, ktorý pokiaľ diétu dodržiava, nemá žiadne ťažkosti a vôbec nič mu nechýba, pretože bezlepková strava je plnohodnotná a povedala by som aj zdravšia, ako tá normálna.
Čím si vysvetľujete to, že počet celiatikov u nás rastie?
Vo veľkej miere má na zvyšovanie počtu celiatikov určite vplyv prešlachťovanie obilia. Najväčšiu zásluhu na tom však podľa môjho názoru majú lekári, odborníci, ktorí s rozvojom medicíny a zvyšovaním informovanosti viac na celiakiu myslia. Nie vždy sa o tomto ochorení vedelo tak veľa, ako dnes. Svedčí o tom aj posledné sčítavanie pacientov na Slovensku. Oproti cca 3 tisíckam pacientov z pred niekoľkých pár rokov, sa dnešné číslo pohybuje okolo 15 tisíc. Stále však ešte medzi nami existuje veľa pacientov s celiakiou, ktorým toto ochorenie nebolo doposiaľ diagnostikované. Je to práve kvôli tomu, že celiakia nesúvisí len s tráviacimi ťažkosťami, hnačkami a spomaleným rastom ,ako si môže veľa z nás myslieť. Predovšetkým u dospelých sa čoraz viac stretávame so symptómami mimo tráviaci trakt, ako je napríklad anémia nereagujúca na liečbu ( porucha vstrebávania železa ), osteoporóza ( porucha vstrebávania vápniku ) , ale aj napríklad neplodnosť . Okrem toho existujú tiež prípady, kedy je pacientom celiakia diagnostikovaná náhodne, pri nejakom inom vyšetrení aj napriek tomu, že pacient nemá žiadne ťažkosti.
Pomocou pre celiatikov bolo zavedenie čiastočnej úhrady bezlepkových potravín zo zdravotného poistenia od 1.1.2005. Celiatici tak môžu dostať základné potraviny v lekárňach. Vzniklo však aj veľa bio-predajní, dokonca i v potravinových sieťach sa objavili potraviny pre celiatikov. Napriek tomu, je na slovenskom trhu dostatok polotovarov a výrobkov pre celiatikov?
Myslím si že áno. Ako som už hovorila, sortiment výrobkov je dnes už veľmi široký a každý si tu dokáže nájsť to svoje, čo mu najviac chutná bez toho, aby sa nejakým spôsobom musel cítiť obmedzujúco. Tieto výrobky je možné si zakúpiť v lekárňach, špeciálnych predajniach so zdravou výživou, v drogériách, v niektorých malo a veľkoobchodných sieťach, alebo cez internet. Medzi štyrmi stenami svojho domova dokážu ľudia s celiakiou na Slovensku žiť v dnešnej dobe už celkom dobre. Problémom je skôr bezlepkové stravovanie v zariadeniach spoločného stravovania , ako sú reštaurácie, hotelové reštaurácie, školy, škôlky... Bohužiaľ, zavádzanie diétneho stravovania do týchto zariadení stále nezodpovedá predstavám jednak odborníkov, ale predovšetkým samotných pacientov, či rodičov detí s celiakiou. Tu je potrebná užšia spolupráca s personálom stravovacích zariadení a hotelov, aby bol schopný vyhovieť potrebám pri príprave pokrmov pre bezlepkovú diétu. Vyžaduje to však aj určitú otvorenosť celiatikov samotných v tom smere, aby prezentovali svoje požiadavky na bezlepkovú stravu voči danému personálu a tiež aby sa za svoju diagnózu nehanbili, pretože celiatik v prípade dodržiavania bezlepkovej diéty je úplne zdravý človek so svojimi požiadavkami ako každý iný.
Preto by som chcela apelovať na riaditeľov škôl, prípadne vedúcich školských jedálni, ako aj prevádzkarov iných zariadení, aby sa prípravy bezlepkových pokrmov nebáli a boli ochotní takýmto spôsobom uľahčovať život všetkým pacientom s celiakiou, pretože podľa zákona, príprava bezlepkových pokrmov je len na dobrej vôli samotného zariadenia.
Ak je v rodine dieťa – celiatik, rodina si postupne zvykne na určité potrebné stravovacie návyky. Problém nastáva, ak obed pre celiatika má pripraviť školská jedáleň. Je pre školskú jedáleň náročné pripraviť osobitnú stravu pre celiatika?
V rámci prípravy bezlepkových pokrmov je síce dôležité dodržiavať určité zásady a opatrenia, aby nedošlo ku kontaminácii lepkom ,ale určite to nie je náročné. Stačí len niekoľko malých úprav receptúr jednotlivých pokrmov ( napr. nezahusťovať omáčku klasickou múkou ale bezlepkovou, alebo rozmixovanou zeleninou, či zemiakom, používať bezlepkovú strúhanku .. a pod. ), trocha viac opatrnosti v rámci prípravy aby nedošlo ku kontaminácii ( napr. zabrániť kontaktu lepkového pokrmu s bezlepkovým, nepoužívať tú istú drevenú dosku na vaľkanie bezlepkového cesta ako na vaľkanie cesta klasického, kvôli tomu, že lepok sa nachádza v drevených špárach, skladovať bezlepkové potraviny a suroviny zvlášť, aby sa nemohli kontaminovať tými, ktoré lepok obsahujú, používať dva chlebníky a pod. ) a samozrejme ochota personálu.
Ak má školská jedáleň záujem variť pre celiatika, ale nemá s tým doteraz žiadne skúsenosti, môžu si Vás pozvať ako odborníčku, ktorá im pomôže vniesť viac ,,svetla" do tejto problematiky?
Samozrejme že áno. Každá prejavená snaha zo strany škôl o prípravu diétneho stravovania ma teší. Bohužiaľ, na Slovensku sa s tým stretávam len veľmi zriedka. Na rozdiel od niektorých iných štátov, kde aj v tom prípade, keď je len jeden žiak z celej školy celiatik mu školská jedáleň musí poskytnúť bezlepkovú stravu, u nás podľa zákona, školy môžu ale nemusia pripravovať bezlepkovú stravu a všetci dobre vieme, že keď sa niečo nemusí, tak sa to ani nerobí. Čiže, závisí to len od ochoty danej školy, jedálne, či je ochotná pripravovať aj takýto druh stravy. V každom prípade by to bola predovšetkým pre rodičov detí s celiakiou veľká pomoc, pretože by deťom nemuseli každý deň pripravovať jedlo, ktoré si so sebou deti potom musia nosiť do školy. Rovnako aj deťom by to určite pomohlo k prekonaniu pocitu toho, že sú so svojou bezlepkovou diétou iné alebo dokonca menejcenné. Takto by mohli mať presne ten istý obed ako ich spolužiaci, len pripravený podľa zásad bezlepkového stravovania.
Je celiakia geneticky predispozičná?
Áno, jedná sa o geneticky podmienené ochorenie a ak sa v rámci rodiny celiakia vyskytuje, je veľmi dôležité urobiť skríningové vyšetrenie príbuzných, pretože je veľká pravdepodobnosť, že sa v rámci príbuzenstva bude celiakia vyskytovať aj u niektorého iného člena rodiny. Ak je napríklad žena celiatička a čaká dieťa.. nie je pravidlom, že automaticky bude aj jej dieťa trpieť celiakiou. Takéto deti, s pozitívnou rodinnou anamnézou by však mali byť o niečo prísnejšie sledované. Rovnako tak je dôležité držať sa niektorých pravidiel ESPGHANU ( Európska spoločnosť pre detskú gastroenterológiu a hepatológiu,. ), podľa ktorých by sa lepok mal do stravy dieťaťa zavádzať najskôr v 4. a najneskôr v 6. mesiaci, najlepšie súčasne popri dojčeniu.
O celiakii sa v posledných rokoch veľa hovorí, celiatici sa napriek celoživotnej stravovacej disciplíne dokážu stravovať chutne, na internete je dostupných veľa receptov. Je u nás systém kontroly bezlepkových potravín dostatočný? Sú na trhu zastúpené bezlepkové potraviny domácich, alebo len zahraničných výrobcov?
Výrobcov je veľké množstvo, rovnako ako je široký aj sortiment týchto výrobkov. Heslom ,, bezlepkový,, a symbolom prečiarknutý klas môže byť výrobok označený len v tom prípade ak množstvo lepku v ňom obsiahnutom neprekračuje 2 mg na 100 g sušiny. Tieto výrobky podliehajú neustálym kontrolám už počas výrobného procesu a pri ich výrobe sa pracuje len s prirodzene bezlepkovými surovinami, čiže nehrozí ani sekundárna kontaminácia. V prípade týchto výrobkov si pacient môže byť istý, že kupuje a konzumuje bezpečný výrobok. Na slovenskom trhu môžu pacienti nájsť bezlepkové výrobky od rôznych výrobcov, či už slovenských, talianských, českých, alebo poľských. Aj napriek tomu, že výrobky z Poľska výborne chutia a sú aj lacnejšie by som sa im , pokiaľ je to možné vyhýbala, pretože veľa z nich nie je bezlepkových ale tzv. ,, odlepkovaných ,, čo znamená, že sú vyrobené z obilnín obsahujúcich lepok a technologickou úpravou sú lepku zbavované. To ale na 100 % možné nie je a preto obsahujú stopové množstvá lepku, ktoré môžu byť pre pacienta s celiakiou nebezpečné.
Rozhovor bol uverejnený v časopise Pán UČITEĽ, číslo 7, ročník 4
Nevyhnutným predpokladom liečby pri tomto ochorení je celoživotné dodržiavanie bezlepkovej diéty. Pre celiatika to znamená discplínu, dennú kontrolu bezlepkovej stravy. Deti však trávia väčšinu času v škole, kde sa taktiež musia stravovať. Preto rodičia celiatikov ocenia, ak im je škola nápomocná a ochotná pre ich dieťa takúto stravu pripraviť.
Zhovárame sa s nutričnou poradkyňou detskej gastroenterologickej ambulancie v Piešťanoch a zároveň aj konzultantkou firmy Dr. Schär (Jednotka vo výrobe a distribúcii bezlepkových potravín v Európe), Ing. Jarmilou Kabátovou
To, že pacient nebude môcť do konca života konzumovať pšeničnú, jačmennú,
ražnú a ovsenú múku, každého zaskočí a prakticky vždy nasleduje otázka: „A to nebudem môcť jesť chlieb?“
Áno, veľmi častá otázka a možno na Slovensku ešte častejšia : ,, To nikdy nebudem môcť jesť pečivo ? “ . Najprv by som zareagovala na slovíčko ,, nikdy ,, . Celiakia je bohužiaľ celoživotné ochorenie a bezlepková diéta, teda vyhýbanie sa všetkým potravinám, ktoré lepok obsahujú je jediná možná liečba tohto ochorenia. Môže to z počiatku vyzerať pre pacienta hrôzostrašne, reakcie sú plné emócií a plaču, ale po krátkom čase, keď sa pacient nastaví na bezlepkovú diétu, zistí, že v dnešnej dobe to už až taký problém nie je. Lepok sa však nenachádza len v múke a z nej vyrobenom chlebe, alebo v pečive. Nachádza sa v cestovinách, keksíkoch, čokoládach, koreninách a v rámci výrobného procesu sa pridáva aj napr. do práškového cukru, niektorých mäsových či mliečnych výrobkov.. Rovnako môže byť súčasťou aj niektorých liekov, kozmetických prípravkov či dokonca poštových známok. Preto základným pravidlom bezlepkovej diéty je, aby si vždy pacient pozorne čítal zloženie výrobkov, pretože ak sa lepok vo výrobku nachádza, podľa zákona by to na obale výrobku malo byť aj uvedené. Treba si však dávať pozor, pretože veľa výrobcov rado používa vetu typu :,, vyrobené v závode, kde sa spracováva pšenica ,, . Pacient by takýto výrobok kupovať nemal, pretože tým, že sa vo výrobnom závode so pšenicou pracuje, je vysoko pravdepodobné, že tento výrobok bude sekundárne kontaminovaný a môže lepok obsahovať. Rovnako sa treba vyhýbať výrobkom, kde je v rámci zloženia uvedené, že výrobok obsahuje ,, modifikovaný škrob ,, a nie je špecifikované o aký druh škrobu sa jedná. Či sa jedná o škrob pšeničný, ktorý je zakázaný, alebo kukuričný, či zemiakový, ktorý je pre celiatikov neškodný.
Celiakia si vyžaduje pevnú vôľu. Je to ťažké najmä pre deti, keď vidia svojich kamarátov v škole ,,mlsať " rôzne sladkosti. Ako je to u celiatikov so sladkosťami?
Ako som už vyššie naznačila, byť celiatikom v dnešnej dobe už nie je až taký problém, ako niekedy. Okrem prirodzene bezlepkových potravín, ako sú : kukurica, zemiaky, ryža, strukoviny, amarant, pohanka, quinoa, mäso, mlieko a väčšina mliečnych výrobkov, zelenina a ovocie je to predovšetkým vďaka tomu, že v súčasnosti existuje a je pre pacientov k dispozícii široký sortiment špeciálnych bezlepkových výrobkov. Sortiment týchto výrobkov sa neustále rozširuje, čo sa týka množstva aj pestrosti. Od základných surovín ako sú múky, cez hotové chleby, žemličky, korpusy na pizzu, raňajkové cereálie, či dokonca hotové pokrmy dostanete kúpiť aj veľké množstvo sušienok, keksíkov a iných sladkostí, ktoré nielen pekne vyzerajú na pohľad, ale aj výborne chutia a to aj takým ,, náročným ,, stravníkom, akými sú deti. Zo skúseností môžem povedať, že niektoré bezlepkové sladkosti sú chuťovo ešte lepšie ako tie normálne. Na druhú stranu však treba poznamenať, že bezlepková strava je o niečo finančne náročnejšia a nie každý si môže dovoliť kupovať bezlepkové sladkosti pravideľne. Tu by som však chcela poukázať na jednu dôležitú vec. Na Slovensku, ako v jedinej krajine v Európe je možnosť zakúpenia si konkrétnych 37 výrobkov na lekársky predpis. Tieto výrobky sú tak čiastočne hradené zo zdravotného poistenia, čo pre pacientov s celiakiou predstavuje určite veľkú pomoc. Okrem toho má každý pacient s celiakiou nárok na preukaz ZŤP ( zdravotne ťažko postihnutý ) , z ktorého pramení množstvo iných finančných výpomocí, nárok na kúpeľnú liečbu a pod. Výraz ,, zdravotne ťažko postihnutý ,, môže znieť odstrašujúco, ponižujúco a veľa pacientov sa preto hanbí tento preukaz vybaviť. Tu by som však chcela poznamenať, že celiatik je úplne normálny, zdravý človek, ktorý pokiaľ diétu dodržiava, nemá žiadne ťažkosti a vôbec nič mu nechýba, pretože bezlepková strava je plnohodnotná a povedala by som aj zdravšia, ako tá normálna.
Čím si vysvetľujete to, že počet celiatikov u nás rastie?
Vo veľkej miere má na zvyšovanie počtu celiatikov určite vplyv prešlachťovanie obilia. Najväčšiu zásluhu na tom však podľa môjho názoru majú lekári, odborníci, ktorí s rozvojom medicíny a zvyšovaním informovanosti viac na celiakiu myslia. Nie vždy sa o tomto ochorení vedelo tak veľa, ako dnes. Svedčí o tom aj posledné sčítavanie pacientov na Slovensku. Oproti cca 3 tisíckam pacientov z pred niekoľkých pár rokov, sa dnešné číslo pohybuje okolo 15 tisíc. Stále však ešte medzi nami existuje veľa pacientov s celiakiou, ktorým toto ochorenie nebolo doposiaľ diagnostikované. Je to práve kvôli tomu, že celiakia nesúvisí len s tráviacimi ťažkosťami, hnačkami a spomaleným rastom ,ako si môže veľa z nás myslieť. Predovšetkým u dospelých sa čoraz viac stretávame so symptómami mimo tráviaci trakt, ako je napríklad anémia nereagujúca na liečbu ( porucha vstrebávania železa ), osteoporóza ( porucha vstrebávania vápniku ) , ale aj napríklad neplodnosť . Okrem toho existujú tiež prípady, kedy je pacientom celiakia diagnostikovaná náhodne, pri nejakom inom vyšetrení aj napriek tomu, že pacient nemá žiadne ťažkosti.
Pomocou pre celiatikov bolo zavedenie čiastočnej úhrady bezlepkových potravín zo zdravotného poistenia od 1.1.2005. Celiatici tak môžu dostať základné potraviny v lekárňach. Vzniklo však aj veľa bio-predajní, dokonca i v potravinových sieťach sa objavili potraviny pre celiatikov. Napriek tomu, je na slovenskom trhu dostatok polotovarov a výrobkov pre celiatikov?
Myslím si že áno. Ako som už hovorila, sortiment výrobkov je dnes už veľmi široký a každý si tu dokáže nájsť to svoje, čo mu najviac chutná bez toho, aby sa nejakým spôsobom musel cítiť obmedzujúco. Tieto výrobky je možné si zakúpiť v lekárňach, špeciálnych predajniach so zdravou výživou, v drogériách, v niektorých malo a veľkoobchodných sieťach, alebo cez internet. Medzi štyrmi stenami svojho domova dokážu ľudia s celiakiou na Slovensku žiť v dnešnej dobe už celkom dobre. Problémom je skôr bezlepkové stravovanie v zariadeniach spoločného stravovania , ako sú reštaurácie, hotelové reštaurácie, školy, škôlky... Bohužiaľ, zavádzanie diétneho stravovania do týchto zariadení stále nezodpovedá predstavám jednak odborníkov, ale predovšetkým samotných pacientov, či rodičov detí s celiakiou. Tu je potrebná užšia spolupráca s personálom stravovacích zariadení a hotelov, aby bol schopný vyhovieť potrebám pri príprave pokrmov pre bezlepkovú diétu. Vyžaduje to však aj určitú otvorenosť celiatikov samotných v tom smere, aby prezentovali svoje požiadavky na bezlepkovú stravu voči danému personálu a tiež aby sa za svoju diagnózu nehanbili, pretože celiatik v prípade dodržiavania bezlepkovej diéty je úplne zdravý človek so svojimi požiadavkami ako každý iný.
Preto by som chcela apelovať na riaditeľov škôl, prípadne vedúcich školských jedálni, ako aj prevádzkarov iných zariadení, aby sa prípravy bezlepkových pokrmov nebáli a boli ochotní takýmto spôsobom uľahčovať život všetkým pacientom s celiakiou, pretože podľa zákona, príprava bezlepkových pokrmov je len na dobrej vôli samotného zariadenia.
Ak je v rodine dieťa – celiatik, rodina si postupne zvykne na určité potrebné stravovacie návyky. Problém nastáva, ak obed pre celiatika má pripraviť školská jedáleň. Je pre školskú jedáleň náročné pripraviť osobitnú stravu pre celiatika?
V rámci prípravy bezlepkových pokrmov je síce dôležité dodržiavať určité zásady a opatrenia, aby nedošlo ku kontaminácii lepkom ,ale určite to nie je náročné. Stačí len niekoľko malých úprav receptúr jednotlivých pokrmov ( napr. nezahusťovať omáčku klasickou múkou ale bezlepkovou, alebo rozmixovanou zeleninou, či zemiakom, používať bezlepkovú strúhanku .. a pod. ), trocha viac opatrnosti v rámci prípravy aby nedošlo ku kontaminácii ( napr. zabrániť kontaktu lepkového pokrmu s bezlepkovým, nepoužívať tú istú drevenú dosku na vaľkanie bezlepkového cesta ako na vaľkanie cesta klasického, kvôli tomu, že lepok sa nachádza v drevených špárach, skladovať bezlepkové potraviny a suroviny zvlášť, aby sa nemohli kontaminovať tými, ktoré lepok obsahujú, používať dva chlebníky a pod. ) a samozrejme ochota personálu.
Ak má školská jedáleň záujem variť pre celiatika, ale nemá s tým doteraz žiadne skúsenosti, môžu si Vás pozvať ako odborníčku, ktorá im pomôže vniesť viac ,,svetla" do tejto problematiky?
Samozrejme že áno. Každá prejavená snaha zo strany škôl o prípravu diétneho stravovania ma teší. Bohužiaľ, na Slovensku sa s tým stretávam len veľmi zriedka. Na rozdiel od niektorých iných štátov, kde aj v tom prípade, keď je len jeden žiak z celej školy celiatik mu školská jedáleň musí poskytnúť bezlepkovú stravu, u nás podľa zákona, školy môžu ale nemusia pripravovať bezlepkovú stravu a všetci dobre vieme, že keď sa niečo nemusí, tak sa to ani nerobí. Čiže, závisí to len od ochoty danej školy, jedálne, či je ochotná pripravovať aj takýto druh stravy. V každom prípade by to bola predovšetkým pre rodičov detí s celiakiou veľká pomoc, pretože by deťom nemuseli každý deň pripravovať jedlo, ktoré si so sebou deti potom musia nosiť do školy. Rovnako aj deťom by to určite pomohlo k prekonaniu pocitu toho, že sú so svojou bezlepkovou diétou iné alebo dokonca menejcenné. Takto by mohli mať presne ten istý obed ako ich spolužiaci, len pripravený podľa zásad bezlepkového stravovania.
Je celiakia geneticky predispozičná?
Áno, jedná sa o geneticky podmienené ochorenie a ak sa v rámci rodiny celiakia vyskytuje, je veľmi dôležité urobiť skríningové vyšetrenie príbuzných, pretože je veľká pravdepodobnosť, že sa v rámci príbuzenstva bude celiakia vyskytovať aj u niektorého iného člena rodiny. Ak je napríklad žena celiatička a čaká dieťa.. nie je pravidlom, že automaticky bude aj jej dieťa trpieť celiakiou. Takéto deti, s pozitívnou rodinnou anamnézou by však mali byť o niečo prísnejšie sledované. Rovnako tak je dôležité držať sa niektorých pravidiel ESPGHANU ( Európska spoločnosť pre detskú gastroenterológiu a hepatológiu,. ), podľa ktorých by sa lepok mal do stravy dieťaťa zavádzať najskôr v 4. a najneskôr v 6. mesiaci, najlepšie súčasne popri dojčeniu.
O celiakii sa v posledných rokoch veľa hovorí, celiatici sa napriek celoživotnej stravovacej disciplíne dokážu stravovať chutne, na internete je dostupných veľa receptov. Je u nás systém kontroly bezlepkových potravín dostatočný? Sú na trhu zastúpené bezlepkové potraviny domácich, alebo len zahraničných výrobcov?
Výrobcov je veľké množstvo, rovnako ako je široký aj sortiment týchto výrobkov. Heslom ,, bezlepkový,, a symbolom prečiarknutý klas môže byť výrobok označený len v tom prípade ak množstvo lepku v ňom obsiahnutom neprekračuje 2 mg na 100 g sušiny. Tieto výrobky podliehajú neustálym kontrolám už počas výrobného procesu a pri ich výrobe sa pracuje len s prirodzene bezlepkovými surovinami, čiže nehrozí ani sekundárna kontaminácia. V prípade týchto výrobkov si pacient môže byť istý, že kupuje a konzumuje bezpečný výrobok. Na slovenskom trhu môžu pacienti nájsť bezlepkové výrobky od rôznych výrobcov, či už slovenských, talianských, českých, alebo poľských. Aj napriek tomu, že výrobky z Poľska výborne chutia a sú aj lacnejšie by som sa im , pokiaľ je to možné vyhýbala, pretože veľa z nich nie je bezlepkových ale tzv. ,, odlepkovaných ,, čo znamená, že sú vyrobené z obilnín obsahujúcich lepok a technologickou úpravou sú lepku zbavované. To ale na 100 % možné nie je a preto obsahujú stopové množstvá lepku, ktoré môžu byť pre pacienta s celiakiou nebezpečné.
Rozhovor bol uverejnený v časopise Pán UČITEĽ, číslo 7, ročník 4