Odkaz

Diskusia k magazinu (3)

• napísal:

  používateľ:

  Systém

  pridané:

  09:44 16.11.2005

  Presne toto som si povedala aj ja keď celiakiu diagnostikovali môjmu synovi. Pokiaľ bol malý a pod mojimi krídlami všetko klapalo. Po stanovení diagnózy sa mi ulavilo a bola som vďačná osudu že je to "len" diéta. Vôbec mi nepadlo zaťažko variť a piecť tak, aby mohol jesť všetko čo my a necítil sa nijako zvláštny. Finančne to veľakrát nevychádza ale aj to sa dá zniesť. Ale to, k čomu sme dospeli my, si musia uvedomiť aj naše deti. Mám pocit že v dospelosti má pocit menejcennosti. Dosť ťažko sa ide s partiou na pizzu a pivo... Okrem toho ako môže hrať na baby ke´d sa všade musí vypytovať z čoho sa ten pokrm sklada. Podľa reakcií niektorých trhovníc to nie je veľmi povzdbudzujúce. Takže mi teraz zostáva len sa modliť, aby si tiež uvedomil, že na svete skoro každý človek má nejakú diétu. Už skoro nikto nemôže jesť všetko. Že by to malo patriť ku lultúre našej spoločnosti aby si každý mohol overiť čo je a vybrať si čo mu vyhovuje. Len neviem ako mu ako matka môžem v tom pomôcť. Reči o tom sú kontraproduktívne. Nuž matky to majú podľa mňa najťažšie až teraz, keď sa deti osamostňujú aje to už len na nich. Držím nám všetkým palce.

• napísal:

  používateľ:

  suzann

  pridané:

  15:38 16.11.2005

  Ahojte, ja môžem písať z pohľadu druhej strany, ako osamostatnené dieťa. Od rodičov som sa odsťahovala cca pre 4 rokmi, no ešte pár mesiacov po odsťahovaní som využívala „služby“ maminy: piekla mi chleby, koláče, žemle, pizze. No potom mi dala nepriamo najavo, že s týmito „službami“ končí, keď mi kúpila na narodky pec. A potom som sčasti zažila na vlastnej koži, čo zažívala mamina, keď mi diétu zistili. Učila som sa piecť. To bolo najhoršie zo všetkého a depresie som mávala z toho, že som upiekla chlieb, ktorý sa nedal konzumovať. Poplakala som si, nepodarky so zlosťou šmarila do koša, ale pokračovala som v experimentovaní ďalej. Teraz pečiem vynikajúci chlieb a teším sa z každého jedného bochníka ktorý upečiem, lebo nikdy nepečiem rovnaký. Rovnako je to aj pri žemličkách alebo pizzi. Čo sa týka varenia, to mi robilo veľkú radosť vždy, tak s tým problém nebol a ani nie je. Je iba jediné čo si netrúfam robiť a to je upiecť piškótové cesto. Na to veru odvahu nemám. Čo sa týka kamarátov, nadväzovania známostí, nočného života, z toho som si tiež ťažkú hlavu nerobila. Namiesto piva pijem víno, namiesto tyčiniek chrúmem chipsy. Keď sa niekto spýta prečo, trpezlivo mu vysvetlím o čo ide. Ešte som sa doteraz nestretla s človekom, ktorý by na moju diétu reagoval negatívne. Práve naopak, stretávam sa so záujmom ľudí dozvedieť sa čo najviac. Moji kamaráti sú dokonca takí, že keď sa plánuje nejaká akcia, myslia na to, že s nimi ide aj bezlepkáčka. Je pravda, že sa občas pozabudnú a núkajú ma koláčikmi a inými lepkovými lákadlami ale veľmi rýchlo prídu na to, že spravili chybu, keď uvidia môj prekvapený pohľad prípadne začujú moju obľúbenú hlášku „Chceš ma otráviť?“. Z vlastnej skúsenosti ďalej viem, že ľudia nás majú tendenciu ľutovať. Zlé je, keď si tieto slová ľútosti (chúďa a čo vlastne ješ? Ja by som také niečo nechcela atď) človek berie k srdcu a vytvára si takto sám pocity sebaľútosti. Tie však podľa mňa nie sú na mieste, pretože ako písali aj iní bezlepkáči, sú aj horšie ochorenia a ochorenia s nezvratným koncom . Okrem toho je výber výrobkov pre našu diétu oveľa, oveľa širší ako pred 10 rokmi a keď už človek vie, čo môže a čo nie, je samotná bzlp diéta v pohode. Takže hore hlavu a držím všetkým palce Suzann

• napísal:

  používateľ:

  gasi

  pridané:

  09:13 3.1.2008

  Myslím, že piškétové blp cesto je asi najjednoduchšie, ktoré som zvládla ako prvé. A v podstate dcérka si ho už robí tiež sama. Klasika. Na jedno vajce jednu lyžicu pk a jednu lyžicu múky a trocha oleja. Dnes nedávam ani prások do pečiva. Priznám sa, že je na nerozoznanie. Raz som totiž piekla lepkové i blp. Nejako som sa pozabudla a keď boli dopečné, nevedela som, ktoré je blp. Chutnala som obidva, no nevedela som ich rozoznať. Musela som upiecť ďaľší plát blp, aby bolo aj pre dcéru.