Jedáleň pre všetkých

pridané: 14.5.2016 o 21:36 | vytlačiť

Cez dlhý deň v škole alebo v práci sa väčšinou každý teší na obed. Najčastejšia otázka znie: „Kam sa pôjdeme najesť?“

 

Najlepšou alternatívou pre nás, celiatikov, je zobrať si jedlo z domu. Vieme, čo sme si uvarili, ako to bude chutiť a čo máme očakávať. Nikdy som neprepočítavala či je lacnejšie si pripravovať obed sám, alebo sa stravovať v jedálni. Samozrejme, ak máte rodinu, tak treba doma čosi uvariť (občas). Ďalej sú tu reštaurácie a denné menu. Nie je to výhra, ale v rámci možností si môžeme niečo vybrať aj tam. Lenže čo ak všetky možnosti zlyhajú a pôjdeme sa najesť do jedálne?

 

V prvom rade si musíme uvedomiť, že jedálne nie sú reštaurácie a žiadne zázraky nás tam nečakajú. Určitý počet porcií, toľko omáčky, toľko mäsa. Na strednej škole nás bolo asi dvadsať celiatikov (čo je podľa mňa dosť veľa, ale teraz je to rozšírená choroba) a takmer polovica chodila do jedálne. Na veľké počudovanie im škola vyhovela a pripravovali špeciálnu bezlepkovú stravu bez príplatku. Aj keď sa možno niet čomu čudovať, keďže jeden chlapec bol syn zástupkyne riaditeľky, ale to nie je dôležité.

 

To bola stredná škola. Teraz som vysokoškoláčka a je to ťažšie. Bývam na internáte a na výber mám tri jedálne. Pár z nás sa už pýtalo, či by nemohli zaradiť do jedálnička aj niečo bez lepku, ale vraj by sa im to neoplatilo. Takže moja strava pozostáva prevažne z kuracieho mäsa (bez omáčky) s ryžou alebo zemiakmi. Niekedy sa nájde kúsok bravčového alebo šalát, ktorý síce nie je pre mňa plnohodnotným jedlom, ale z núdze cnosť. Dokonca ma minule nemilo prekvapili, keď v šaláte s kuracím mäsom bola tá kuracina zapečená s múkou. Ani bezlepkové, ani zdravé.

 

Ako sa s tým teda vyrovnať? Myslím, že to nie je veľmi náročné. Snažiť sa vždy nájsť to, čo nám chutí, vypýtať si bez omáčky, snažiť sa na to dozerať. Viem, že sa nedá celý týždeň jesť „suché“ mäso s prílohou, ale ak si správne nakombinujeme domáce a kupované jedlo, všetko sa dá. Predsa nežijeme, aby sme jedli, ale jeme, aby sme žili.

 

Nabudúce si dáme niečo o začiatkoch varenia bez lepku. :-)

Barborka

Hodnotenie:
1 2 3 4 5 3
Pridal: zuzanab

Diskusia k magazinu (0)

Aby ste mohli diskutovať, musíte byť prihlásený.